Spoločnosť v Čechách mala v rokoch 1830-1851 veľmi rozdielny vývojový rytmus. Zmena sa v nej navyše odohrávala v dobe medzi dvoma európskymi revolúciami. Čechy boli tiež krajinou, kde vedľa seba žili po dlhé stáročia Česi, Nemci a Židia. Modernizácia tu nenarážala len na medze tradície, pretože sa uberala zároveň aj cestou, na ktorej sa vytváral nacionalizmus. Tento úplne nový spoločenský fenomén prispieval ako ku kultúrnej, spoločenskej, politickej a prípadne aj hospodárskej emancipáciu, tak sťažuje problému multietnicity v týchto i ďalších sférach spoločenského života. V dobových spoločenských zmenách zohrala významnú úlohu aj česká národná elita, ktorú autor chápe ako obozretnú najmä preto, že sa jej príslušníci snažili pri presadzovaní svojich cieľov klásť veľký dôraz na to, aby sa svojím konaním pokiaľ možno vyhli vyostřeným konfliktom. Nie vždy sa im to však podarilo.