Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.

Milka Zimková (1951, Okružná) je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka, scenáristka. Jej prvú knihu Pásla kone na betóne, ktorá vyšla v roku 1980 sfilmoval režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne do prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľuje osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia.