Vojna kráľovien na začiatku štrnásteho storočia je už viac ako sto rokov témou slovenských dejín. Čo viedlo obe Elišky, Přemyslovna a Rejčka k tomu, že spolu viedli nekompromisný boj av ich mene umierali ľudia a trpela krajiny? Najmä ak jedna z nich, Eliška Rejčka, "krásna Polka so švédskou krvou v tele" netúžila po moci a chcela sa venovať umenie a svojim libůstkám, zatiaľ čo Eliška Přemyslovna sa snažila dôsledne kráčať v stopách svojho otca Václava II a dedo Přemysla Otakara II. Zdalo by sa, že tie dve ženy mali vlastne neškodne minúť. A predsa medzi nimi vzplanul nezmieriteľný konflikt, ktorý musel skončiť záhubou jednej z nich. Román Antonína Polácha sa snaží nájsť odpoveď práve na túto otázku. Zastihuje Rejčka - nevlastnú matku Elišky Přemyslovny, hoci je delili len štyri roky veku - vo chvíli pre ňu najťažšie. Jej manžel, kráľ Václav II, umiera a ona zostáva, sedemnásťročná, sama s päťdňový dcérou v cudzej krajine, obklopená nepriateľským prostredím.