Kedysi bola Skylar Finchová speváčkou úspešnej poprockovej kapely. Sláva ju však neurobila šťastnou. Roky života v klamstve vyvrcholili rodinnou tragédiou a Skylar zmizla z očí verejnosti. Teraz prespáva v stane na cintoríne a nikým nespoznaná si zarába na živobytie spevom v uliciach Glasgowa. Tam si ju všimne Killian O’ Dea, ambiciózny manažér nahrávacej spoločnosti. Je rozhodnutý firmu presláviť a v tom mu má pomôcť mladá bezdomovkyňa. Skylar s ním odmietne spolupracovať, no keď zakúsi odvrátenú tvár života na ulici, nemá na výber. Postupne sa medzi nimi vytvorí puto, lenže Skylar nestojí o kariéru, do ktorej ju núti. Talentovanú speváčku časom dostihne minulosť a Killian stojí pred rozhodnutím, ktoré ho môže pripraviť o všetko. Buď sa vzdá sebeckých pohnútok a zničí všetko, pre čo tvrdo pracoval, alebo stratí ženu, ktorá preňho znamená viac, než by čakal.

Z anglického originálu As Dust Dances (New American Library, a division of Penguin Group, LLC, New York 2018) preložila Andrea Vargovčíková.

Ukážka z knihy: 

Tóny mojej gitary sa niesli do diaľky a obklopovali ma ako povedomá bublina v meste, ktoré mi ešte vždy pripadalo cudzie. Na Buchanan Street vládol zamračený deň. Sivé oblaky zaodeli svetlé budovy do striebornej farby a tlmili odvážne červené odtiene okolitých budov, dotvárajúcich identitu Glasgowa. Rozložila som sa na hlavnej nákupnej tepne prechádzajúcej stredom mesta, dostatočne ďaleko od vchodu do obchodu, aby som neobťažovala personál, no nie až tak ďaleko, aby ma míňal prúd zákazníkov. Hrala som na svojej milovanej gitare značky Taylor a spievala. Na rozdiel od iných pouličných spevákov, s ktorými sme si navzájom konkurovali, som nemala k dispozícii zosilňovač ani mikrofón. Musela som si vystačiť iba so svojím hlasom a s hrou na gitare, ktorými som mala pritiahnuť pozornosť ľudí.

Spievanie v uliciach Glasgowa ma nikdy neotravovalo. Vlastne iba vtedy sa mi toto mesto nezdalo také vzdialené, iba vtedy som si nepripadala ako cudzinka. Cítila som sa ako súčasť mesta, ktoré žije hudbou. Ak by sa dal červený pieskovec, z ktorého bola vystavaná väčšina budov, chápať ako pokožka Glasgowa, potom hudba predstavovala tlkot jeho srdca. Ešte som sa nezmierila s tým, že život ma vrhol do prachu, a predsa vo mne tlela radosť, že som súčasťou rytmu duše Glasgowa.