Už je to šesť mesiacov, čo anjeli apokalypsy zostúpili z neba, aby zničili svet. Za bieleho dňa panujú v San Franciscu pouličné gangy, v noci strach a beznádej. Počas jednej z takých nocí légia anjelov unáša bezbranné dievčatko a jej sedemnásťročná sestra Penryn sa rozhodne, že urobí čokoľvek, aby ju zachránila...

Úryvok z knihy:

„Paradoxne, odkedy s začali útoky, západ slnka býva nádherný. Obloha za oknom horí vo farbách pomliaždeného manga – žiarovo oranžovou, červenou a fialovou. Oblaky blčia farbami západu slnka, až mám strach, že tí, čo sa ocitneme pod nimi, vzplanieme tiež.

Moja tvár horí pekelnou horúčavou a kým si zatváram ruksak, snažím sa myslieť iba na to, aby sa mi netriasli ruky.

Obúvam si svoje obľúbené čižmy. Obľúbenými sa stali, keď Misty Johnsonová povedala, že sa jej páčia kožené popruhy s prackami po bokoch. Misty je, teda bola, roztlieskavačka a známa svojím citom pre módu, tak som dospela k záveru, že tieto čižmy sú mojím prejavom citu pre módu, aj keď boli pôvodne vyrobené ako turistické topánky do náročného terénu. Teraz sú obľúbené preto, že popruhy sú ideálne držiaky na nôž.

Jeden naostrený nôž na steaky som strčila aj do vrecka na Paiginom invalidnom vozíku. Váhala som či strčiť jeden aj do maminej nákupnej tašky na kolieskach, ale potom som to aj tak urobila. Strčila som ho medzi kopu Biblií a hŕbu prázdnych fliaš od sódy. Keď sa nepozerala, zakryla som ho oblečením, v nádeji, že ho tam nikdy nenájde.“