Od čias španielskej chrípky sa početná časť vedcov zameriava na to, aby zabránila výskytu a hromadnému šíreniu nákazlivých chorôb. No napriek pokroku, ktorý v medicíne za posledné storočie nastal, nás vírusové a bakteriálne pandémie stále dokážu zastihnúť nepripravených.

Kniha Storočie pandémií podáva históriu desiatich najvýznamnejších nákaz za posledných sto rokov. Dejom nabité kapitoly v sebe kombinujú vzrušujúcu históriu medicíny s napínavými, živo vyrozprávanými príbehmi jednotlivých účastníkov – prvých nakazených, zanietených výskumníkov, nadaných vedcov i arogantných verejných činiteľov – a ukazujú brilantnosť aj limity vedy v jej pomyselnom súboji s prírodou, ako aj to, aký vplyv to môže mať na budúce prežitie ľudstva.

Ukážka z knihy:

Úvod

ŽRALOKY A INÉ DRAVCE
Žraloky nikdy neútočia na ľudí kúpajúcich sa vo vodách severného Atlantiku v miernom podnebnom pásme. Ani nedokážu odtrhnúť plavcovi nohu jedným silným zahryznutím. O tom bola presvedčená väčšina odborníkov na žraloky pred začiatkom spaľujúco horúceho leta roku 1916, počas ktorého sa obyvatelia New Yorku a Filadelfie húfne presúvali na pláže severných častí štátu New Jersey, aby unikli vnútrozemským horúčavám. V tom lete zasiahla východné pobrežie epidémia detskej obrny a na všetkých verejných kúpaliskách viseli varovné oznamy o riziku nákazy „ detskou paralýzou". Pobrežie New Jersey sa však považovalo za bezpečnú zónu bez veľkých podmorských dravcov.

„Šanca, že na vás zaútočí žralok," vyhlásil v júli 1916 Prederie Lucas, riaditeľ Amerického prírodovedeckého múzea, „je neporovnateľne menšia, ako to, že do vás trafí blesk a... na našom pobreží je nebezpečenstvo napadnutia žralokom prakticky nulové." Aby dodal svojmu tvrdeniu dôveryhodnosť, spomenul aj odmenu vo výške 500 dolárov, ktorú ponúkol bankár a milionár Hermann Oerlichs „každému, kto poskytne autentický dôkaz o útoku žraloka na človeka vo vodách mierneho pásma "(na pobreží Spojených štátov, severne od zálivu Hat terás v štáte Severná Karolína)”, pričom tie peniaze ležali nedotknuté od roku 1891, kedy Oerlichs zverejnil svoju výzvu v novinách New York Sun.

Oerlichs aj Lucas sa však mýlili a rovnako aj doktor Henry Fowloer a doktor Henry Skinner, kurátori Akadémie prírodných vied vo Filadelfii, ktorí kategoricky vyhlásili, tiež v roku 1916, že žralok nie je dosť silný na to, aby odhryzol nohu človeka. Prvá výnimka potvrdzujúca tieto známe fakty sa objavila večer 1. júla 1916, keď sa Epting Vansant, zámožný mladý burzový maklér, ktorý spolu s manželkou a deťmi dovolenkoval v New Jersey, rozhodol ísť si ešte pred večerou zaplávať do mora neďaleko svojho hotela na pláži Haven.