Prečo sme napísali knihu o snoch? Sú tu osobné dôvody. Naše sny nás fascinujú a radi si ich ráno rozprávame. Veď snívame v spoločnej domácnosti. Sú tu aj pracovné dôvody. Obaja sa hlásime k psychodynamickej psychoterapii a v nej patrí práca so snami k základným metódam. O svojom prístupe k snom sme referovali v mnohých prednáškach na konferenciách a v časopiseckých článkoch. Viedli sme workshopy o práci so snami pre ľudí v pomáhajúcich profesiách. Navyše, autor niekoľko rokov vyučuje predmet práca so snami v psychoterapii na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prácu so snami klientov a študentov pokladáme za jeden z najvzrušujúcejších momentov svojej činnosti. Odhaľuje možnosti v terapii i podpore osobného rastu. Preto sme si dovolili niektoré zo snov, s ktorými sme sa stretli, použiť v knihe ako ilustrácie.

V snovom svete sa odohrávajú príbehy všetkých žánrov, nemenej vzrušujúce ako tie v televízii. Dúfame, že kniha o snoch bude pre čitateľov výzvou, aby sa viac zaoberali svojím duševným životom, aby si vážili správy a posolstvá, ktoré vysiela psychika z podzemných podlaží.

Ukážka z knihy: 

My ľudia prespíme asi tretinu života. To, že nám evolúcia dopriala toľko spánku, potvrdzuje, že je pre nás veľmi dôležitý. Spánok a bdenie tvoria 24-hodinové kontinuum, počas ktorého sú nielen naše fyziologické funkcie, ale aj psychika stále aktívne (Cartwrightová, 2010, Hartmann, 2013). V spánku sa mení naše vedomie, klesá jeho bdelosť (vigilita), znižuje sa schopnosť našej reaktivity na podnety, mení sa vnímanie času, kontinuity prežívania, väčšinu času strávime v stabilnej polohe a vo svalovej relaxácii. Funkciou spánku je okrem regenerácie telesných síl v ochrannom útlme aj spracovanie podnetov, informácií v myslení, pamäti a emocionalite.

Zvyčajná potreba trvania spánku dospelých ľudí je 7-9 hodín. Existujú však aj značné interindividuálne rozdiely. Sú krátkospáči, ktorým stačí 4-5 hodín, a dlhospáči, ktorí potrebujú viac ako 9 hodín. Nevieme, či to nie je iba legenda, ale ako najslávnejší krátkospáč sa uvádza Napoleon, ktorý údajne vyznával heslo: „Štyri hodiny pre mužov, päť hodín pre ženy a šesť pre idiotov.“ V subjektívnej kvalite spánku nemusia byť rozdiely medzi oboma skupinami významné. V každom prípade, krátkospáči zažijú počas noci menej REM fáz, takých dôležitých pre sny a snívanie.

Potreba spánku je pravdepodobne geneticky daná. Preto je dôležité, aby boli krátkospáči tolerantnejší než Napoleon a nevyčítali svojim partnerom či deťom, že sú leniví, keď toľko spia.

Nenaplnenie individuálnej potreby spánku sa nazýva spánková deprivácia. Existuje veľké množstvo výskumov, laboratórnych i klinických, ktoré dokazujú negatívny vplyv spánkovej deprivácie na telesné a duševné zdravie. Pri krátkodobej spánkovej deprivácii (nevyspatosti) sa znižuje intelektová a pamäťová výkonnosť, mení sa reakčný čas, objavujú sa emočné prejavy ako dráždivosť či úzkosť. Najzávažnejším prejavom je mikrospánok, ktorý môže mať fatálne dôsledky v doprave, ale aj pri medicínskych výkonoch.