Prvá poviedková kniha Posledné želanie je skvelým úvodom do ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Bielovlasý zaklínač, majster meča a umenia zabíjať, má v živote len jeden cieľ a obživu – zbavovať svet príšer. Odveké zaklínačské umenie chráni ľudstvo pred tými najodpornejšími stvoreniami. Na svojej dlhej púti však Geralt zistí, že zlo sa často ukrýva práve v ľuďoch, intrigách a nenávisti. Zaklínač si preto vždy vyberá cestu rozumu a snaží sa v sebe zadusiť akékoľvek city. Nie vždy sa mu to však darí.

Ukážka z knihy:

Neskoršie sa povrávalo, že ten človek doputoval zo severu od Povrazníckej brány. Šiel pešo, osedlaného koňa viedol za uzdu. Popoludnie pokročilo, povrazníci a klampiari už pozatvárali obchodíky a ulička zívala prázdnotou.

Bolo teplo, no ten človek mal cez plecia prehodený čierny plášť. Strhával na seba pozornosť.

Zastavil sa pred hostincom Starý Narakort, na chvíľu postál, započúval sa do mäteže hlasov. Krčma bola, ako obyčajne v takomto čase, plná ľudí.

Neznámy do Starého Narahortu nevstúpil. Viedol koňa ďalej, na dolný koniec uličky. Tam stála dälšia krčma, menšia, volala sa U lišiaka. Bola takmer prázdna. Nemala najlepšiu povesť.

Krčmár zdvihol hlavu sponad súdka s kvasenými uhorkami a skúmavo si premeral hosťa. Cudzinec, ešte stále v plášti, stál pred výčapným pultom strnulo, nehybne, mlčky.

- Čo dáme?

- Pivo, - ozval sa neznámy. Hlas znel nepríjemne.

Krčmársi otrel ruky o plátennú zásteru a naplnil hlinený džbánok. Džbánok bol otlčený.

Neznámy nebol starý, no vlasy mal takmer celkom biele. Pod plášťom nosil ošúchanú koženú kamizolu so šnurovaním pod krkom a na pleciach. Keď si zložil plášť, všetci si všimli, že na popruhu má na chrbte zavesený meč. Nebolo na tom nič čudné, vo Wyzime skoro všetci chodili ozbrojení, nikto však nenosil meč na chrbte ako luk či tulec.