Magický advent je čarovný svet, kde neistí chalani a neskúsené baby riešia vzájomné vzťahy. V celej svojej naivite a zraniteľnosti sa snažia zapadnúť medzi rovesníkov a zároveň porozumieť svetu dospelých. Hlavná hrdinka, tínedžerka Sofia, zavedie staršieho čitateľa do študentských čias a nezabudnuteľných spomienok. A mladšiemu pripraví vzrušujúcu generačnú zábavu.

Gymnazistka Sofia je uznávaná blogerka bláznivo zaľúbená do Sama, pri ktorom stráca reč. Jej najbližšej dôverníčke a poradkyni Karine sa tiež nedarí zaujať idol svojich snov. Takže obsah ich rozhovorov a trápení je jasný. Po otcovej tragickej smrti na lazoch Sofia odmieta chodiť s mamou každý víkend za starým otcom na miesto spojené s bolestnými spomienkami. Pred Vianocami sa však stav starého otca natoľko zhoršil, že potrebuje stálu opateru. Mama si vezme neplatené voľno a Sofia ju chtiac-nechtiac musí nasledovať na lazy neďaleko Banskej Bystrice. Rozlúčka so spolužiakmi a Rusovcami je pre ňu ťažká, ale dúfa, že sa čoskoro vráti. Na lazoch sa jej otvorí nový svet. Celou bytosťou vníma okolitú zimnú prírodu, nové priateľstvá, vzťahy a zvyky spojené s adventom. Zoznámi sa s bratmi zo susedstva, sú iní ako bratislavskí spolužiaci. Obyvatelia okolitých domov prijmú Sofiu medzi seba a vtiahnu ju do svojich osídiel láskavosti. V drevenom domčeku, v kúdeľnej izbe dievčatá z lazov zasvätia Sofiu do veštenia z olova a z halušiek. Sofia sa zblíži aj so starým otcom a na lazoch zažíva neuveriteľnú pohodičku: sviečky, čajíčky, deka, knižky a za oknami sneh a cencúle. Odrazu si uvedomí, ako veľmi sa jej tu páči.

Spontánny príbeh Zuzky Šulajovej o vzrušujúcom adventnom očakávaní, príprave Vianoc a Sofiinom prekvapivom rozhodnutí sa postará o správny čitateľský zážitok pri vyzdobenom stromčeku.

Magický advent je prostý príbeh života, lásky a osudových zvratov vyrozprávaný pútavo, živo, s humorom a láskavým nadhľadom. Viac niet čo dodať.

Ukážka z knihy:

PONDELOK 12.11. 2018, 7.35

„Ooooo, Samoooooo!"

Keď som začula Bronin typicky afektovaný tón, zježili sa mi všetky chĺpky na rukách. Nielen preto, že vonku sa o žezlo bijú zima s jeseňou a práve sa tam asi ženia čerti, ale aj preto, lebo som vedela, čo to znamená: po týždni choroby sa do školy vrátil ON. A ONA sa naňho vrhá.

So stisnutým srdcom som vyzrela spoza rohu nášho radu skriniek. A uvidela som presne to, čo som čakala - Broňa s naširoko roztiahnutými rukami bežala v ústrety Samovi, on ju objal a vedno sa točili medzi skrinkami.

So žalúdkom stiahnutým na veľkosť vlašského orecha som sa radšej vrátila k svojej skrinke. Lakťom som tak šikovne zavadila ojej roh, až ma odsotilo na stenu s oknom oblepeným pavučinami. Vyplašené som sa poobzerala. Či toto číslo nikto nevidel, a šúchala som si boľavý lakeť. Prečo vlastne udretý lakeť tak bolí? Skoro ako srdce, keď vidím dokonalú Broňu zavesenú do dokonalého Sama.

Stisla som pery. Do Sama som buchnutá presne štrnásť mesiacov a sedem dní. Odvtedy som zostarla, ošedivela, ale ani tak si ma nevšimol. Vlastne sa niet čo čudovať, lebo v jeho prítomnosti sa zo všetkých síl úspešne odhmotňujem. Neviem si pomôcť, hanbím sa pred ním.

Znovu som nenápadne nakukla za roh a zazrela som, ako sa Broňa pomätené chichoce a Samo jej čosi rozveselene reční, bezpochyby unesený, že mu vlastná spolužiačka venuje toľkú pozornosť. Broňa je najkrajšia baba na našom petržalskom gymnáziu. Teda, nielen tu. Myslím, že ašpiruje na najkrajšiu babu Československa. Je celkom, pardon, škrtám, je úspešná vlogerka aj blogerka a ešte všetko možné k tomu. A vie to o sebe. Nemám ju rada. Je falošná a podlízavá, ale všetci sa s ňou bavia, lebo ak vás Broňa Mimi prijme medzi svojich priateľov, je to prestížna záležitosť. Práve visí Samovi na pleci, zbožne sa naňho usmieva a fotia si selfíčka. O chvíľu budú ako šťastná dvojica visieť na nete.

Vtom ma Broňa zbadala. Odskočila som ako uštipnutá sršňom. Oprela som sa o stenu, čakám tu totiž na Karinu, na moju spolužiačku, každú chvíľu by mala prísť. Pozerám na čas jej poslednej správy v messengeri, ktorú poslala... hm, pred desiatimi minútami. A tvrdila v nej, že je už tu.

Stíhaš? Čakám ťa pri skrinke, ale Guľa nám dá guľu, ak budeme meškať.

Hneeeď. Do päť minút som tam. Sof, prosím ťa, sú ľudia ešte normálni? Pani sa tu ku mne nakláňa a bohorovné mi oznamuje, že ide na infekčné!

Vyprskla som. Karina je moja najkamka už od prváku na základke. Teraz sme druháčky na gympli. Karina je blondína s dobrom vpísaným v tvári, takže ju všetci milujú. Ja som taký jej tieň. Tichá sivá myška. Karina tvrdí, že som krajšia ako ona, ale fakt neviem. Na ňu chalani hodne letia, na mňa pomenej. Ak vôbec. Nevšimla som si to, a aj tak, jediný, o kom snívam, ma dupľom nevidí, lebo sa pri ňom dobrovoľne premieňam na ducha. Keby som to tak dokázala aj na vyučku pri skúšaní! Ešte aj najlepší kamarát Zdenko ma ohrdol, lebo sa zamiloval a jeho Maruške moja maličkosť prekážala. Fajn. Nech si teda má Marušku. Aj tak mu čoskoro ujde za dvanástimi mesiačikmi, ale za mnou nech potom milý Zdenko s prosíkom nechodí.

Vzdávam to, nebudem už čakať pri skrinkách, kým infikovaná Karina dorazí. Neviem, ako to robí, ale vždy mešká. Pritom si vždy starostlivo vypočíta čas, skontroluje časy bušov, ale nikdy jej to neklapne. Ak s ňou mám stretko, udávam jej termín o polhodinu skôr. Potom je nádej, že nebude meškať viac ako päť minút.

Len čo som sa pohla, došli Žaneta s Kamilom, moji spolužiaci z druhej B triedy.