Nákupný košík je prázdny.

Nakúpte za 49,00 € a máte dopravu ZDARMA
Prihlásenie
Zabudli ste heslo?
Ešte nemáte účet? Zaregistrujte sa. Registráciou získate:

  nákup bez nutnosti vypĺňania údajov
  prehľad o stave objednávok
  vernostný program

Registrácia
info@preskoly.sk
Kategórie
  Knihy beletria Rodina, zdravie a medicína Partnerské vzťahy, rodičovstvo Rodičovstvo, rodina, tehotenstvo

13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia

od Amy Morin z vydavateľstva Eastone Books 2019 SK jazyk

9,68 €
-25%

13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia

od Amy Morin z vydavateľstva Eastone Books 2019 SK jazyk

Autor: Amy Morin
Vydavateľstvo: Eastone Books
Rok vydania: 2019
EAN: 9788081093746
Počet strán: 256
Typ tovaru: brožovaná
Jazyk: SK Slovenský jazyk
Rozmery: 145x207 mm
Žáner: Rodičovstvo, rodina
Tovar posielame do 3 pracovných dní
Objednajte dnes a tovar pravdepodobne odošleme v stredu 17.7.2024
12,99 €*
-25%
Naša cena 9,68 €
Strážiť produkt Pridať do zoznamu

Viac o knihe 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia (Amy Morin)

Ako vychovať sebaisté a vyrovnané deti a nastaviť ich myslenie na šťastný, zmysluplný a úspešný život.

 

Autorka medzinárodného bestsellera 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia si tentoraz posvietila na rodičov, ktorých učí, ako vychovať psychicky silné a odolné deti, lebo, ako tvrdí, je jednoduchšie vychovať psychicky silné deti, než pomôcť zlomeným dospelým ľuďom, lebo získať psychickú silu v detstve, ktoré predstavuje obrovskú škálu možností na rast, je omnoho ľahšie.Rodičia síce nedokážu svoje dieťa ochrániť pred nepriazňou osudu, ale ak ho vyzbroja nástrojmi, ktoré potrebuje pre psychickú odolnosť, dokáže tieto prekážky premeniť na príležitosť, ako sa stať silnejším a lepším.V knihe sa dozviete:- ako dovoliť dieťaťu robiť chyby, ale nerobiť z neho stredobod vesmíru,- ako sa pri výchove nenechať ovládať pocitom viny, ale zároveň nebyť príliš prísny,- ako si nemýliť disciplínu s trestaním a nebudovať v dieťati mentalitu obete,- ako nedovoliť, aby strach o dieťa primárne určoval to, ako ho vychovávate, a mnoho ďalších užitočných rád a postojov.

 

Ukážka z knihy:

 

Nepodporujú mentalitu obete

„Cody má syndróm ADHD a školu to vôbec nezaujíma!a vyhŕkla matka štrnásťročného Codyho. „Namiesto toho, aby mu pomohli dohrať si zameškané učivo, jeho výchovný poradca mu radšej odporučil terapiu!"

Na prvom sedení obaja Codyho rodičia vyjadrili obavu, že ho učitelia v škole zahŕňajú prehnaným množstvom úloh. Cody prestal stíhať a nadobudol dojem, že to už nikdy nedobehne. Jeho rodičia si nemysleli, že by potreboval odbornú pomoc, ale prišli s ním na sedenie v nádeji, že sa ho v škole zastanem.

Cody mu minulý rok diagnostikovali syndróm ADHD, čiže poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou. Detská lekárka mu odvtedy predpisuje lieky, aby podporila jeho schopnosť sústrediť sa a znížila hyper aktivitu. „Odkedy užíva lieky, je oveľa pokojnejší. Rozhodne si všimneme rozdiel, keď si zabudne vziať pilulku," vysvetľoval mi otec.


Zaujímavé však je, že Codyho známky sa vôbec nezlepšili. Z viacerých predmetov naďalej prepadal a rodičia pociťovali frustráciu, pretože škola mu podľa nich vôbec nepomáhala. Podpísali nevyhnutnú dokumentáciu, ktorá mi umožňovala, aby som sa porozprávala s jeho učiteľmi a detskou lekárkou. Po stretnutí som teda zavolala do školy, aby som získala viac informácií.


Codyho učitelia zaviedli viacero kompromisov, posadili ho napríklad dopredu, aby sa nerozptyľoval. Poskytli mu viac času na dokončenie písomných prác a zadaných úloh. Rodičia ich dokonca dodatočne požiadali, aby mu každý deň kontrolovali zošit domácich úloh a uistili sa, že pochopil zadanie domácej úlohy. Cody mal každý deň možnosť navštevovať školský klub, kde si niektorí žiaci spoločne robievali domáce úlohy a kde by mu s nimi pomohli aj učitelia.


Učitelia však všetci do jedného tvrdili, že prepadá, pretože sa nesnaží. Nikdy nemal dokončené domáce úlohy. Ani raz nezostal po škole. A nikdy nevyužil čas navyše, ktorý mu učitelia dali počas písomiek.

Skontaktovala som sa aj s Codyho detskou lekárkou, ktorá mi potvrdila, že predpísané lieky mu rozhodne pomáhajú. Tak rodičia, ako aj učitelia ohodnotili jeho správanie po tom, čo začal užívať lieky, a zhodli sa, že je teraz oveľa pokojnejší a dáva väčší pozor.


Keď sme sa nasledujúci týždeň stretli na ďalšom sedení, zhrnula som informácie, ku ktorým som sa dopracovala. Súhlasili s objektívnymi faktami: lieky zaberajú, škola robí rôzne ústupky a Cody má príležitosť zostať po škole, kde by sa mu niekto venoval. „Čas navyše a ďalšia pomoc však nestačí," vyhlásila jeho mama. „Má predsa ADHD. Nemalo by sa od neho očakávať, že zvládne také množstvo učiva ako iné deti."

Táto veta vysvetľuje úplne všetko. Codyho rodičia žili v presvedčení, že ADHD ich syna ospravedlňuje, aby si nemusel plniť svoje povinnosti. A tento odkaz vysielali aj Cody mu. Nadobudol dojem, že ADHD znamená, že s ostatnými nedokáže držať krok. A tak sa prestal snažiť.


Codyho rodičia túžili po tom, aby sa mu v škole lepšie darilo. Skôr, než to mohol zvládnuť, však v rodine muselo dôjsť k viacerým vážnym zmenám.

Ukázalo sa, že kameň úrazu spočíva v tom, že:

1. Codyho rodina si myslela, že mu syndróm ADHD neumožňuje. aby niečo dosiahol. Jeho rodičia žili v presvedčení, že ADHD znamená, že nedokáže toľko, čo iné deti.

2. Cody sa prestal snažiť plniť si svoje povinnosti. Cody sa prestal snažiť, pretože si myslel, že s ostatnými aj tak nedokáže držať krok.



Recenzie

Zatvoriť
Oflajner
O malom sedmospacovi, ktory sa nebal tmy

Naposledy prezerané Zrušiť históriu

13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia (Amy Morin)