Podlasie rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, je tak trochu zabudnutá zem. O to väčšie má čaro a neopakovateľnú atmosféru zahalenú do hmiel vystupujúcich nad močiarmi. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka.

Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu.

Ukážka z knihy:

V škole nám často rozprávali o more. Až sme mali pocit, že by sme naň mali byť hrdí. Že nebyť moru, neboli by sme tým, kým sme. Agata, čo nás učila vlastivedu na prvom stupni a potom dejepis na druhom, nás nechávala kresliť Grabarku a nezabudla povedať, že máme vyfarbiť mor. Na vianočné pohľadnice sme museli kresliť ikonu, nemohli tam byť žiadne svetské čačky, žiaden Mikolaj ani ozdobené jedličky, skrátka ikona s Matkou Božou a Christom. Tých však nie je také zložité zobraziť, s morom je to o niečo menej jednoznačné.

Nevedeli sme, akú má mor farbu, či by sme ho mali nakresliť čierny, zelený alebo neviditeľný, lebo nikto z nás mor dovtedy nevidel.

Dorota ho raz nakreslila žltý a Agata jej povedala, že mor predsa nemôže byť žltý.

„Žlté je svetlo, žlté sú svätožiary, ako môže byť mor žltý!“

Dorota sa na ňu zmätene pozerala, možno by sa tvárila zahanbene, ale vtedy to ešte nevedela, rovnako nevedela, prečo musí mať mor na lesklom papieri konkrétnu farbu. Musela ho premaľovať.

„Chceš nový výkres alebo opravíš toto?"

Dorota voskovkami tlačila na lavicu tak silno, až to nahlas vŕzgalo. Čarbala niečo načierno, kým celkom nezamaľovala stromy, vzduch, nebo, a teda aj všetkých svätých, na ktorých si Agata tak potrpela.