Novohradská stolica sa dlhý čas netešila záujmu slovenských historikov napriek tomu, že tu bolo husté osídlenie už vo včasnom stredoveku a dlhý čas sa tu udržiavalo aj slovenské etnikum.

Tomáš Sitár sa v hutnej skratke pokúsil priblížiť predhistorické a ranostredoveké osídlenie Novohradu, ktoré sa tu formovalo už pred našim letopočtom a, samozrejme, sústredil sa na včasný a vrcholný stredovek.

Sleduje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či cestnú sieť. Hlavnou kapitolou je prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré ležali na v úvode definovanom území. Samostatne podkapitoly majú kláštory, ktorých bolo na území Novohradu 17, ako aj hrady a hrádky, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 32.
Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 543 základných a ďalších 51 sporných lokalitách. Len 12 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko (z toho prinajmenej u dvoch ide zrejme len o pisársku chybu), a len Vacov bol skutočným mestom, čo opäť podčiarkuje agrárny a vidiecky charakter regiónu.

Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a malej novohradskej šľachty v celkovom počte 153 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.

Kniha je koncipovaná predovšetkým ako faktografická databáza s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť informácií, a môže byť využiteľná nielen pre ďalšie skúmanie na lokálnej úrovni (napríklad monografie obcí), ale aj ako užitočný zdroj informácií pre syntézy s celoslovenským či dokonca celouhorským záberom, ktoré doposiaľ Novohradu vzhľadom na chýbajúcu prácu tohto typu venovali len veľmi málo pozornosti.

Ukážka z knihy:

Osídlenie staršej bronzovej doby (2300 - 1500 pred n. l.) sa koncentrovalo prevažne v nížinách (do 300 m n. m.), ale okrem plochého reliéfu bolo využívané aj územie pahorkovitého charakteru. V tejto dobe sa v okolitých lesoch a horách ustálil systém sídiel, zavedený už v období badenskej kultúry, keď remeselníci sídlili v opevnených osadách na návršiach, a roľníci v neopevnených osadách v nižších polohách. Opevnené osady boli zároveň aj správnymi centrami a sídlami dobovej aristokracie. Takéto sídliská tzv. hatvanskej kultúry (pomenovanej podľa mesta Hatvan na rozhraní Novohradskej a Hevešskej župy) boli určite v Kalinove-Hrabove, Slovenských Darmotách, Sklabinej a Kováčovciach”, odkiaľ pochádzajú nielen črepy, ale aj dve plastiky, ktoré znázorňujú hovädzí dobytok ako symbol plodivej sily. Na maďarskom území sú známymi lokalitami v Poiplí Balassagyarmat a Patvarc, ako aj od Ipľa vzdialenejší Buják.

Nasledovné kultúry starej bronzovej doby (maďarovská, otomanská, severopanónska) opäť v širšom Poiplí nezanechali žiadne stopy, a tak sa dá iba predpokladať, že tu sídlil ľud otomanskej kultúry. Ojedinelá lokalita karpatskej mohylovej kultúry je doložená v katastri Jobbágyi na rieke Zagyva. V strednej bronzovej dobe v regióne dominovala pilinská kultúra, nazvaná podľa novohradského sídla Piliny, pre ktorú bol širší Novohrad jedným z najdôležitejších centier. Dôležité neopevnené strediská boli pri Kováčovciach, Turom Poli, Slovenských Darmotách, Veľkom Krtíši či Vrbovke. Z Dolnej Strehovej a Veľkého Krtíša sú doložené bronzové ihlice. Významné popolnicové pohrebiská boli objavené pri Modrom Kameni, Kováčovciach a Turom Poli, náleziskami sú aj katastre Lučenca, Poltára-Zeleného, Veľkých Draviec, Nových Honov, Radzoviec a Starej Bašty. Na území Maďarska sú pilinskými lokalitami Bercel a Mátraverebély.

Na pilinskú kultúru plynulo nadviazala kultúra kyjatická, ktorá kládla väčší dôraz na silno opevnené výšinné strediská - hradiská. V Poiplí pravdepodobne boli v Kováčovciach a Pravici, východnejšie aj v Brezničke, Kotmanovej či Ľuboreči. Neopevnené osady sú doložené pri Dolnej Strehovej, Kováčovciach, Lučenci-Opatovej, Muli či Trenči-Rároši, pohrebiská v Cinobani, Panických Dravcoch, Podrečanoch, Prši, Radzovciach-Monose či Šiatorskej Bukovinke. Z nálezov artefaktov možno spomenúť sekerky z Kováčoviec a Horných Strhár, ako aj bronzové úlomky zbraní z Hornej Strehovej. Treba tiež spomenúť doklady o existencii dôležitej obchodnej cesty, ktorá v tejto dobe viedla Poiplím.