Satirický román o neodolateľnej túžbe zbohatnúť.

„Náhoda za nič neručí,“ tvrdí stará pravda. „Ale dáva netušené možnosti!“
V malej dedinke na južnom Slovensku leží zabudnutý hrob sovietskeho vojaka, ktorý padol v druhej svetovej vojne. Číra hra osudu zariadi, že po šesťdesiatich rokoch sa zistí, že v hrobe leží otec bohatého ruského oligarchu... Všetko odrazu dostáva nový, nečakaný zmysel. Zvlášť po tom, čo sa informácie zmocní skupinka drobných slovenských podvodníkov, ktorá zosnuje geniálny plán. Zatiaľ čo sa ruský miliardár prezývaný Malý Gavroš snaží očistiť svoju minulosť vojnovej nemanželskej siroty, Veľký mozog Ábel Čubík a jeho spoločníci roztáčajú na Slovensku smršť neuveriteľných, krkolomných aktivít, zameraných na jediný cieľ – získať prostriedky, rozprávkovo zbohatnúť a splniť si životný sen. A to všetko tak, aby boli všetci spokojní a nikto neškodoval. Vytúžená méta je na dosah, stačí iba natiahnuť ruku... Ale pozor! V hre osudu platí aj ďalšie pravidlo: „Čím plánovitejšie ľudia konajú, tým účinnejšie môže náhoda zmeniť ich smer.“

Ukážka z knihy:

PROLÓG
Červenkasté lístie smutných briežok šumelo v septembrovom vetre. Lán dozrievajúcej kukurice šuchotal rovnako trúchlivo. Znelo to pietne a dojímavo. Skupinka červenoarmejcov, vyčerpaných po nedávnom boji, pôsobila skľúčene. Boli medzi nimi ranení, niektorí sa ledva držali na nohách.

„Idite, Jekaterina Makarovna", zaznel temný bas komandíra.

Vojaci sa rozostúpili, zdvihli hlavy. Blížila sa k nim starenka - krehká, zlomená v páse. Tvár mala zahalenú čiernym vlniakom. Komandír si zložil z mohutnej bohatierskej hlavy brigadírku. V očiach sa mu leskli slzy.

Starenka na chvíľu zaváhala. Zastala, akoby konečne pochopila, čo má znamenať táto chvíľa. Na okamih sa vztýčila, vlniak jej skízol zo sivej hlavy. Roztiahla ruky a s bolestným výkrikom sa vrhla na vyprahnutú zem.

„Neplačte, maťuška,“ zašepkal komandír a pohľadom vyzval vojaka s mohutnými fúzmi, aby mu pomohol zdvihnúť starenku.

„Čo to robíš, ty idiot?!“ zvrieskla starena a s prekvapujúcou zlosťou udrela vojaka do tváre.

„Bacsíuuitot kérek, sépeni...“ zmätene zamrmlal červenoarmejec.

„Stúpil si mi na palec, hovädo!“ kričala starena, pričom si z hlavy strhla vlniak. Vojaci opäť sklonili hlavy, niektorí sa škodoradostne usmievali.

„Martin! Prečo berieš do komparzu Maďarov, keď vieš, že sú to idioti!“