Hľadať

 Nákupný košík je prázdny.

Nakúpte za 49,00 € a máte dopravu ZDARMA
Prihlásenie
Zabudli ste heslo?

Ešte nemáte účet? Zaregistrujte sa. Registráciou získate:

  nákup bez nutnosti vypĺňania údajov
  prehľad o stave objednávok
  vernostný program

Registrácia
02 / 44 633 762
Kategórie
  Knihy beletria Beletria Literárna biografia

Môj boj 5.

od Knausgard Karl Ove z vydavateľstva Ikar, a.s. dot február, 2019

  • Môj boj 5. (Knausgard Karl Ove)
  • Môj boj 5. (Knausgard Karl Ove)
  • Môj boj 5. (Knausgard Karl Ove)
18,90 € 14,16 €
Zľava: 25%

Môj boj 5.

od Knausgard Karl Ove z vydavateľstva Ikar, a.s. dot február, 2019

Autor: Knausgard Karl Ove
Vydavateľstvo: Ikar, a.s.
Rok vydania: február, 2019
EAN: 9788055165233
ISBN: 978-80-551-6523-3
Počet strán: 600
Typ tovaru: Viazané knihy
Jazyk: slovenský
Rozmery: 125x200x41 mm
Žáner: Biografické romány, Svetová súčasná, Spoločenské romány
Vydanie: 1
Tovar posielame do 3 pracovných dní
Objednajte dnes a tovar pravdepodobne odošleme v utorok 19.1.2021
Bežná cena 18,90 €
Zľava: 25%
Naša cena 14,16 €

Viac o knihe Môj boj 5. (Knausgard Karl Ove)

V piatom pokračovaní silnej autobiografickej či autofiktívnej série Môj boj Knausgard stupňuje intenzitu a úprimnosť svojho písania na maximum. Príbeh sa začína vo chvíli, keď sa ako mladý študent sťahuje do Bergenu, rozhodnutý zasvätiť život písaniu. Napriek obrovskému úsiliu sa mu v tvorbe nedarí a začína pochybovať o tom, že niekedy zažije vydanie svojej knihy.


Tento diel série je aj príbehom nových silných priateľstiev a vypätých lások, nádejí a sklamaní. V autorovom živote nastanú dva prelomové momenty – zomiera mu otec, s ktorým mal komplikovaný vzťah, a krátko nato mu vychádza prvý román.


Piatym pokračovaním série Môj boj Knausgard definitívne presvedčil kritikov aj čitateľov o neopakovateľnej sile svojho literárneho diela, ktoré denník Politiken prirovnal k významu Goetheho Utrpenia mladého Werthera.

Z nórskeho originálu Min kamp 5 (Forlaget Oktober, Oslo 2010) preložil Jozef Zelizňák.
Verše preložil Milan Richter.

 

Ukážka z knihy:


ŠTRNÁSŤ ROKOV, ČO SOM BÝVAL v Bergene, od roku tisícdeväťstoosemdesiatosem do dvetisícdva, sa už dávno skončilo, nezostali po nich nijaké stopy s výnimkou niekoľkých epizód, ktoré si možno pamätá pár ľudí, záblesk v jednom mozgu, torzo v druhom, a, samozrejme, všetko, čo držím v pamäti ja. No je toho prekvapivo málo. Zo všetkých tých tisícok dní, strávených v malom, stiesnenom a upršanom západonórskom meste, mi zostalo len zopár udalostí a množstvo nálad. Písal som si denník, spálil som ho. Mal som nejaké fotografie, zostalo mi z nich dvanásť, ležia tu na kôpke na dlážke vedľa písacieho stola s listami, čo som vtedy dostal. Otváral som si ich, čítal trochu tu a trochu tam, a vždy ma premkol smútok, prežíval som tam hrozné obdobie. Vedel som tak málo, chcel som tak veľa, nič sa mi nedarilo. A to som tam odchádzal v úžasnej nálade! V lete som šiel s Larsom stopom do Florencie, strávili sme tam niekoľko dní, vlakom sme pokračovali do Brindisi. Bolo tak teplo, že keď som vystrčil hlavu z otvoreného okna vlaku, uveril by som, že horí. Noc v Brindisi, tmavá obloha, biele domy, horúčava ako zo sna, davy ľudí v parkoch, všade mladíci na mopedoch, krik a hluk. Postavili sme sa do radu na móle pred veľkou loďou, čo smerovala do Pirea. V rade stáli takmer výlučne mladí ľudia s plecniakmi ako my. Štyridsaťdeväť stupňov na Rodose. Deň v Aténach, nikdy som nebol v chaotickejšom meste, a tak šialene horúcom, potom loď na Paros a Antiparos, kde sme celé dni trávili na pláži a večer sa opíjali pálenkou. Jednu noc sme tam stretli pár nórskych dievčat, a keď som odišiel na záchod. Lars im nahovoril. že som spisovateľ a na jeseň nastupujem na Spisovateľskú akadémiu. Keď som sa vrátil, práve o tom debatovali. Lars sa na mňa len usmieval. Čo to stvára? Vedel som. že zvykne klamať o drobnostiach, ale aj v mojej prítomnosti? Nepovedal som nič. ale rozhodol som sa mu v budúcnosti vyhýbať. Spoločne sme sa vrátili do Atén. došli mi peniaze. I.ars mal ešte celú hŕbu, rozhodol sa odletieť domov na druhý deň. Sedeli sme na terase podniku, on jedol kura. brada sa mu leskla od masti, ja som pil vodu. Za nič na svete by som si od neho nevypýtal peniaze. Musel by ma sám pozvať. Nepozval ma, a tak som išiel spať hladný. Na druhý deň odišiel na letisko, ja som sa autobusom vyviezol z mesta, vystúpil som pri diaľnici a začal som stopovať. Už po pár minútach zastalo pri mne policajné auto. nevedeli ani slovo po anglicky, no pochopil som. že tam stopovať nesmiem. A tak som sa vrátil autobusom do centra a za posledné peniaze som si kúpil lístok na vlak do Viedne, bochník chleba, veľkú kolu a kartón cigariet.

Myslel som si, že cesta potrvá niekoľko hodín, a zostal som v šoku. keď som pochopil, že pocestujem dva celé dni. V kupé sedel Švéd v mojom veku a dve Angličanky, o pár rokov staršie. Až hlboko v Juhoslávii pochopili, že nemám peniaze ani jedlo, a ponúkli sa. že sa so mnou podelia. Z krásy krajiny za oknom stískalo srdce. Údolia a rieky, statky a dediny, ľudia oblečení spôsobom, ktorý som si doteraz, spájal s devätnástym storočím, očividne pracujúci na poliach ako Medy. s koňmi a vozmi naloženými senom, s kosákmi a pluhmi. Časť vozňov bola sovietska, prechádzal som sa cez ne večer, očarený neznámymi písmenami, neznámymi pachmi, neznámym interiérom, neznámymi tvárami. 

Recenzie

Zatvoriť
Pexeso krásy Bratislavy

Naposledy prezerané Zrušiť históriu

Môj boj 5. (Knausgard Karl Ove)