Kniha Okno do záhrady je mojím prvým zoznámením sa s tvorbou Alice Rynke. Zaujala ma anotácia a obálka. Dve priateľky po neúspešných prijímačkách na vysokú školu sa spontánne rozhodnú privyrobiť si opatrovaním staršieho manželského páru a odcestujú do Anglicka. Pochmúrny viktoriánsky dom na odľahlom mieste s krásnou záhradou a odmerané prijatie obyvateľov ich však zaskočí. Ako to tu vydržíme? rozmýšľala. S agentúrou podpísali ročný kontrakt, ale ani poriadne nevedeli, čo robia. Čudné klebety, minulosť obyvateľov domu a odhalenie vnučky Zoe, ktorá trpí paranoidnou schizofréniou, dodáva príbehu nádych tajomna. Prvé čo si všimli, bolo, že tam nie sú žiadne okná. Potom v rohu izby, za priesvitným závesom, zbadali veľkú kovovú klietku a v nej spiacu ženu. Každodenné povinnosti Zuzanu ubíjajú a rozptýlenie nachádza v tajnom popíjaní a fajčení. Mirka nechce spôsobiť priateľke nepríjemnosti a tak to agentúre nenahlási. Okno do záhrady je príbeh dvoch priateliek, ktoré sú odlišné. Kým Zuzana je spontánna a trochu ľahkovážna, Mirka je zodpovedná a trochu nesmelá. Navzájom sú si oporou . Ich priateľstvo však preverí smrť Zoe. V knihe nechýba láska, avšak romantické scény v nej nehľadajte. Páčilo sa mi, že ústrednou témou sa nestal rozvíjajúci sa vzťah Mirky a... to sa dozviete, keď si knihu prečítate. Kráčal popri bariére oddeľujúcej prichádzajúcich od čakajúcich, a keď sa k nej dostal, silno ju objal. Stáli tak niekoľko minút. Vôbec im nevadilo, že ľudia do nich vrážajú. V knihe je náznak kriminálnej zápletky, trochu tajomna, dej sa sústreďuje na jedno miesto, no nie je to nudné čítanie. Myslím, že zaujme mladšie, aj staršie čitateľky.