Pred 20 rokmi na Floride zatkli Dennisa Dansona a uväznili ho za vraždu mladého dievčaťa. Neskôr sa stáva hlavným protagonistom dokumentárneho filmu, ktorý na internete vyvolá snahu o odhalenie pravdy a pomôže zmeniť rozhodnutie súdu. Samantha sa stane posadnutou Dennisovým prípadom. Píše si s ním a on si ju rýchlo získava svojím šarmom a milým správaním. Vydá sa zaňho a naďalej bojuje za jeho prepustenie. Keď však Dennisa oslobodia, Sam zistí, že Dennis nie je až taký nevinný a jej život je v ohrození.

Ukážka z knihy:

Väzenie tvorila obrovská ohavná betónová stavba, obkolesená pletivovým plotom s ostnatým drôtom navrchu. Cestou doň Sam minula plaketu zasadenú do veľkého kameňa s nápisom:

Nápravnovýchovné zariadenie, väznica Altoona. Pod disneyovským oblúkom visela tabuľa s veľkými plastovými písmenami VÄZNICA ALTOONA. Niekoľko paliem roztrúsených po okrajoch zariadenia pôsobilo ešte surreálnejšie než scéna z filmu.

Keď otvorila dvere na požičanom terénnom vozidle a vyvracala sa do štrku, horúci vlhký vzduch spôsobil, že jej na pokožku vyrazil pot a zarosili sa jej slnečné okuliare. Len čo vystúpila z klimatizovaného interiéru, akoby sa ponorila do vody, na kožu sa jej lepili vlasy a na krku sa krútili ako tykadlá.

V žalúdku toho veľa nemala. Nejedla nič, odkedy deň predtým priletela z londýnskeho letiska Heathrow, okrem mušli tyčinky, ktorú si kúpila uprostred bezsennej noci v motelovom automate, keď sa jej vnútro zvieralo a gniavilo ju. Vyšli z nej len tenké pramienky žlče a kávy. V aute mala matové cukríky, hrkotali v cestovnej plechovke. Znovu sa pozrela do zrkadla. Pomyslela sa: Možno patrím k tým ľuďom, ktorí si myslia, že sú škaredí, ale v skutočnosti sú pekní, len to nevidia. Vrátila clonu naspäť a povedala si: Chceš dostať dysmorfóbiu? Rýchlo pokrútila hlavou, aby sa zbavila negatívneho myslenia.

Zaparkovala a vykročila k stráženému vchodu. Na chvíľu zastala, premýšľala, či sa neotočí a nevráti späť. Za posledných dvadsaťštyri hodín zmenila názor najmenej milión ráz. Nič sa jej nezdalo skutočné, kým za dverami lietadla nenarazila do múru horúčavy. Urobila som chybu, vravela si, drahú a príšernú chybu. Ich listy predstavovali čosi ako spoločné šialenstvo, dvaja ľudia, čo si tak hrozne prajú niečo lepšie, že si to napokon sami vytvoria.

V budove odovzdala návštevnícku priepustku a preukaz totožnosti, sledovala, ako sa jej kabelka posúva cez röntgenový prístroj, keď popri nej prechádzala cez detektor kovov. Na druhej strane sa s ňou nakrátko zišla, kým ju obsluha nevzala a namiesto nej jej podala očíslovaný lístok, ako keď si v divadle odkladáte kabát do šatne. Jedna dozorkyňa ju celú prehliadla a druhá jej na hruď prilepila očíslovanú nálepku. Ďalší návštevníci ju jemne postrkovali správnym smerom, okrem jedného, dvoch slov si nepovedali nič, kým nedošli do dlhej mätovo-zelenej a dusivo horúcej miestnosti s malým hrkotajúcim ventilátorom v kúte. Stáli v nej zelené plastové stoličky pripevnené k podlahe. Sam si sadla na prvú prázdnu. Pred sebou mala hrubé plastové okno s dierkami na úrovni úst a malú policu ako stôl, z každej strany oddelenú priehradkami.