Katie Kitamura je spisovateľka žijúca v New Yorku. Prispieva do novín a časopisov New York Times, Guardian, BOMB, Frieze. Rozchod je jej tretím románom.

Rozprávačka príbehu sa nedávno rozišla so svojím neverným manželom. Požiadal ju, aby o rozchode nikomu nehovorila.

Keď však začína nový život osamote, dozvie sa, že jej bývalý manžel sa stratil v odľahlom regióne pevninského Grécka. Neochotne súhlasí s tým, že ho pohľadá, ale nevie, či ho vôbec chce nájsť.

Uprostred divokej a vyprahnutej krajiny skúma ich vzťah a zisťuje, že mužovi, ktorého kedysi milovala, vôbec nerozumie.

Príbeh o blízkosti, nevere a súcite.

Román Rozchod je o priepasti, ktorá nás delí od iných ľudí, a o príbehoch, ktoré si vymýšľame, aby sme zakryli svoje skutočné city.

Keď Rachel premýšľa o láske k mužovi, ktorý pravdepodobne nikdy nebol tým, kým sa zdal, približuje nám situáciu, v ktorej sa ocitá žena na okraji katastrofy.

V tejto próze sa spája spletitosť štýlu Eleny Ferrante s napätím detektívky.

"Katie Kitamura vdýchla nový život téme krachu manželstva."
New Republic

"Katie Kitamura znova dokazuje svoj štylistický talent... V jej pozornosti zostáva násilie páchané nielen na telách, ale najmä na mysliach iných."
San Francisco Chronicle

Preložila Aňa Ostrihoňová

Ukážka z knihy:

Mala telo, ktoré mužov zaujíma. Pozrú sa naň a začnú premýšľať, aké by bolo na dotyk, ako sa budú jeho krivky správať pod ich prstami, aká je jeho váha a sila. Všimla som si, že s hustým obočím a dlhými čiernymi vlasmi, jednoducho zapletenými do vrkoča, ktorý jej siahal do polovice chrbta, je mojím presným opakom. Nebola to len otázka odtieňov, mala nesmierne praktické telo, ktorého účel bol zjavný. Ciele môjho tela niekedy zostávali príliš nejasné, zažila som veľa chvíľ, keď jeho jednotlivé časti - nohy, ruky, torzo - nedávali zmysel ani mne, keď len tak ležali na posteli.

Ale telo tejto ženy dávalo zmysel. Pozorovala som ju cez sklo, ako chodila po hale, mala na sebe hotelovú uniformu a na nohách vhodné topánky, keďže robila prácu, pri ktorej musela celý deň stáť. Chodila rýchlo, ale akoby mala telo z olova, bola ženou pevne stojacou na zemi. Možnože takáto telesnosť bola nakoniec neodolateľnou. Christopher by si jej zvodnosť hneď všimol, bol rafinovaný muž, ktorého manželstvo bolo pozastavené, k tomu nemal žiadne škrupule a na tomto mieste bol turistom, všetko okolo sa mu muselo zdať nevyhnutne v ponuke na jedno použitie.

A ona určite voči Christopherovmu šarmu nezostala chladná: bol pekný a bohatý, sám a voľný, zjavne zaháľajúci (jedine záhaľčivý človek zostával v hoteli a dedine tak dlho, väčšina hostí prišla na pár dní, na víkend, najviac ľudí chodilo na dovolenku). Sedela som na terase, slnko mi pražilo do tváre. Obrazy mi prichádzali na myseľ jednoducho, poznala som veľmi dobre jeho spôsoby zvádzania a stačilo málo, aby som si dokázala predstaviť zvyšok. Spomenula som si, bez akýchkoľvek citov, bolo to už dávno, ako Christopher pristupoval k ženám, vkradol sa do ich vedomia, veľmi dobre vedel, ako v človeku zanechať stopu.