Violina minulosť je plná tajomstiev – jej matka odmieta hovoriť o rodine jej zosnulého otca. Prvé úlomky pravdy Viola nečakane odhalí až vo chvíli, keď sa ako dospelá ocitá na dramatickej životnej križovatke. Východisko z nepriaznivej situácie vidí v nečakanom závete svojho dedka, na ktorého si vôbec nepamätá. Zanechal jej svoje vzácne vinohrady, ale tiež polorozpadnutú vínnu pivnicu, a napriek tomu, že Viola o vinárskom remesle nič nevie, rozhodne sa z ruín vybudovať nové vinárstvo a nadviazať na rodinnú tradíciu.

Stretne sa však s množstvom prekážok a predsudkov, nepriazňou osudu aj ľudskou zákernosťou. Zažíva ohnivé erotické vzplanutia a spoznáva odvrátenú tvár lásky, no aj skutočné priateľstvo. Na scéne sa však objavuje chladnokrvný násilník zameraný na mladé ženy a Viola sa ocitne v jeho hľadáčiku. Ako mrazivé posolstvo zo záhrobia sa jej navyše začína zjavovať duch mŕtveho deda s tajomnými odkazmi, ktoré nutne potrebuje rozlúštiť. Nad Violou sa postupne sťahujú temné mraky a začína jej hroziť smrteľné nebezpečenstvo…

Ponorte sa do napínavého príbehu plného emócií, dráždivej erotiky, tajomna a nečakaných zvratov…

Ukážka z knihy: 

Pár desiatok tmavo odetých postáv opustilo krematórium. O chvíľu sa preriedili aj hlúčiky na priestranstve pred ním a nakoniec sa kroky škripajúce v pietnom rytme po štrkovej cestičke vytratili. Dojemnú poslednú rozlúčku onedlho pohltí minulosť a život pôjde znova ďalej len bez jednej duše, ktorej sviečka nedávno zhasla.

Až po dlhšom čase sa vo dverách smútočnej siene objavili poslední traja pozostalí. Hneď ako vyšli von, obidve krídla za nimi s tichým cvaknutím zapadli a skupinka pokračovala cez nádvorie ďalej. Vysoká bruneta oblečená do strohých čiernych šiat viedla za ruku malé dievčatko s dvoma vrkočmi a jej chôdza pripomínala pohyby dlho nepoužívanej bábky. Malý krôčik za nimi sa vliekol zavalitý päťdesiatnik v staromódnom obleku a v prstoch žmolil klobúk. Tváre dospelých prezrádzali žiaľ, zato dievčatko vyzeralo skôr namrzene.

Trojica zostala stáť pred bránou z ohýbaného železa a muž so ženou na seba vrhli pohľad. Niekoľko minút len mlčali, až napokon prehovoril on. „Štetka, rozmysli si to ešte. To decko tu má korene. Violka je zvyknutá žiť v malom meste, a na prírodu. Čo bude robiť v Prahe?“

povedal a prosebne sa zahľadel do azúrových očí svojej nevesty.

V jej inokedy pôvabnej tvári sedel vyhasnutý výraz, kvôli ktorému vyzerala omnoho staršie ako na svojich dvadsaťšesť. Navyše, zármutok vryl do kútikov úst nepekné vrásky. „A čo tu budem robiť ja?“

odvelila mdlo.

„Mysli hlavne na tú malú... Prišla predsa o otca. Žili ste tu spolu ako rodina toľko rokov a je to jej domov, namietol.

„Ale to sa teraz zmenilo... my už nie sme rodina,“ odtušila mladá žena skleslým hlasom. „Vlado je... preč. A mňa tu nič nedrží. Ani Violu." Prepadnutú tvár zahalil tieň a nenalíčené pery sa zachveli. „Keby dal na mňa. mohol žiť. Zomrel len kvôli tej nezmyselnej vášni pre víno! A vy ste ho v tom celú dobu podporovali...“ Tichý hlas sa zlomil a zmĺkol.

Starší muž. nič nepovedal, iba jeho zhrbené ramená ešte o poznanie klesli. Štefánia medzitým našla aspoň časť stratenej rovnováhy. Nabrala vzduch do stiahnutých pľúc alebo sa o to aspoň pokúsila.

„Stále dokola mi tvrdil, že čoskoro príde nová doba a vy dvaja si spolu založíte vlastný podnik. Teraz už viem, aká to bola hlúposť!“

Obrátila oči s vlhkými špičkami mihalníc k nebu a v beznádejnom geste potriasla hlavou. „Nikdy by sa to nepodarilo. Ale on tomu veril a dával do toho všetko. Tak dlho. kým ho to prekliate víno nezabilo! Prečo to nenechal tak? Keby sme sa odsťahovali do Prahy...“ len tak-tak potlačila vzlyk. odvrátila tvár a pritlačila zovretú päsť k ústam.