Košický pustovník

Košický pustovník je kniha rozhovorov, ktorú Albert Marenčin — spisovateľ, básnik, surrealista a filmový dramaturg — viedol s košickým maliarom Júliusom Jakobym počas ich stretnutí v jeho ateliéri na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Napriek generačnému odstupu dvadsiatich rokov si obaja od prvého stretnutia rozumeli v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch.

Umenie ako autentický zážitok

Pre Jakobyho sa obraz nestáva obrazom vďaka peknej maľbe ani technickej zručnosti, ale vďaka zážitku, ktorý sa stal obrazom vo svojej autentickej podobe. Kritériom tejto autenticity je úprimnosť. V rozhovoroch si obaja kladú otázky, na ktoré odpovede často nachádzajú v spomienkach — na umenie, slobodu, na dobu, ktorá im ani jednomu nebola naklonená.

Doslov a historický kontext

Súčasťou knihy je doslov Juraja Mojžiša, slovenského filmového a výtvarného teoretika, scénografa a autora monografií o slovenských výtvarníkoch. Mojžiš v ňom približuje dobu vzniku rozhovorov — normalizáciu — a jej dosah na Marenčina, ktorému v tom období platil zákaz publikovať. Táto okolnosť dodáva knihe mimoriadny dobový rozmer: vznikala v čase, keď jej autor nesmel verejne prehovoriť.

Bohatá obrazová príloha

Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografií Martina Marenčina priamo z Jakobyho ateliéru, v ktorom košický maliar prežil takmer celý svoj život. Fotografie nie sú len dokumentom — sprostredkúvajú atmosféru miesta, kde vznikalo jeho dielo.

O maliarovi

Július Jakoby (1903–1985, Košice) študoval výtvarné umenie v súkromnej grafickej škole a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Štúdiá prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. Venoval sa kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Jeho tvorbu charakterizuje dôraz na farbu a bezprostredný, uvoľnený rukopis.

O autorovi

Albert Marenčin (1922–2019, Bystré nad Topľou) bol slovenský spisovateľ, básnik, surrealista, filmár a dramaturg. Vyštudoval filozofiu v Bratislave, zúčastnil sa Slovenského národného povstania a neskôr študoval v Paríži. V rokoch 1949–1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny — osobnosť, ktorej životné osudy sú neoddeliteľné od dejín slovenskej kultúry 20. storočia.

Pre koho je kniha určená

Kniha osloví záujemcov o slovenské výtvarné umenie, kultúrnu históriu a literárne rozhovory. Je zároveň hodnotným dokumentom doby normalizácie a autentickým svedectvom o tom, ako umenie prežíva aj v čase mlčania. Vhodná ako darček pre milovníkov umenia, histórie a slovenskej literatúry.