Oneskorené reportáže

Oneskorené reportáže sú jedným z najodvážnejších a najvýznamnejších prozaických diel slovenskej literatúry 20. storočia. Ladislav Mňačko v nich zozbierajsúbor 11 autentických reportážnych próz, ktoré bez prikrášľovania pomenúvajú krutú realitu päťdesiatych rokov — éru kultu osobnosti, politických procesov a každodenného strachu v komunistickom Československu.

Odvážne svedectvo doby

Jednotlivé príbehy zachytávajú malé ľudské drámy, z ktorých sa stali veľké tragédie: projektant prepustený kvôli rovnakému priezvisku ako odsúdený zločinec, poctivci šikanovaní za kapitalistický pôvod, ľudia, čo bojovali v partizánoch a predsa skončili za mrežami. Sú to príbehy absurdné, ťaživé a napriek uplynutým dekádam znepokojivo nadčasové.

Mňačko sám v úvode knihy priznal, že sa v mladosti spolupodieľal na oslavovaní režimu ako novinár komunistických denníkov. Oneskorené reportáže boli jeho spôsobom, ako sa vyrovnať s vlastnou minulosťou — a zároveň silným hlasom za pravdu v čase, keď pravda bola nebezpečná.

Prečo je táto kniha výnimočná

• Prvýkrát vyšla v roku 1963 — takmer súčasne so svetovo proslávená novelou Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča — a okamžite sa stala jedným z katalyzátorov literárneho a spoločenského obrodenia na Slovensku.
• Mňačkovo dielo bývalo na Západe prirovnávané k Solženicynovi: západná kritika ho označovala za „československého Solženicyna" a poukazovala na jeho schopnosť odhaliť mechanizmy totalitnej moci.
• Kniha dodnes figuruje v stredoškolskom literárnom kánone a patrí k povinnej četbe pre záujemcov o slovenské dejiny a literatúru.
• Mňačkove knihy vyšli celkovo v 26 jazykoch — je jedným z najprekladanejších slovenských autorov vôbec.

O autorovi

Ladislav Mňačko (1919 – 1994) bol slovenský prozaik, publicista a novinár, ktorého nazývali „zúrivým reportérom" a „slovenským Kischom". Počas druhej svetovej vojny bol väznený v koncentračnom tábore, neskôr bojoval v partizánoch. Po roku 1945 pracoval ako redaktor komunistických denníkov, no postupne sa stal jedným z najostrejších kritikov totalitného režimu. Za svoje postoje bol perzekvovaný a niekoľkokrát emigroval. Okrem Oneskorených reportáží napísal napríklad protivojnový román Smrť sa volá Engelchen (1959, sfilmovaný Jánom Kadárom) a politický pamflet Ako chutí moc (1967).

Pre koho je kniha určená

Kniha Oneskorené reportáže je určená každému, kto chce pochopiť, čo sa skutočne dialo za zatvorenými dverami päťdesiatych rokov na Slovensku a v Československu. Je povinným čítaním pre milovníkov literatúry faktu, histórie totalitných režimov aj pre stredoškolákov, ktorí sa s Mňačkovým menom stretávajú v učebniciach. Toto nové vydanie je zároveň príležitosťou obnoviť kolektívnu pamäť na dobu, ktorú by sme nemali zabudnúť.