Známy slovenský autor Pavol Weiss prichádza s prvou knihou pre detských čitateľov, ktorú nezameniteľne ilustroval Danglár.
Akčná päťka. Tak sa nazýva pätica kamarátok, ktoré trávia prázdniny v mlyne pod Karpatmi. Keď sa jednej z nich stratí pes, dievčatá sa vyberú na záchrannú akciu. No v lese naďabia na niečo zvláštne. Vranu priviazanú motúzom o strom. Kto by také niečo spravil? A prečo? Dievčatá nedokážu premôcť svoju zvedavosť, a tak sa púšťajú do dobrodružného pátrania, počas ktorého sa dokonca pripletú do cesty nebezpečným pytliakom.

Ukážka z knihy:

Asi každé decko vie, že v mlyne sa melie obilie na múku, z múky sa pečie chlieb, koláče a kadejaké dobroty. Niektorí krpci ako moja mladšia segra Gretka si myslia, že chlieb sa urodí v obchode. Ja viem, že najprv treba do úrodnej zeme zasiať zrnko, z neho vyrastie obilie, obilie sa pomelie na múku a z múky sa upečie chlebík. No a kde sa múka pomelie? Predsa v mlyne. Volá sa to kolobeh múky v prírode.

Naše babičky a dedkovia kedysi dávali mlieť múku presne v takom mlyne, ako je ten náš.

Stará mama vám bude určite tvrdiť, že pod mlynskou haťou vždy žili vodníci. A čo robili vodníci? No predsa topili neposlušné deti. Ale ja tomu neverím, je to blbosť. Napríklad na stopro viem, že pri našom mlyne už vodníci nie sú, aspoň ja som ich nevidela.

Viem, že sú tam ryby, žaby, užovky, ondatry a kadejaká vodná háveď, napríklad vážky a komáre. Komáre sú najhnusnejšie. Ale žaby mám rada, hoci niekomu sú odporné, mne sa páčia a celkom chutia, len musia byť dobre upečené. Fakt. Jedla som ich na dovolenke, otec a mama nechápali, keď som si objednala Deepfriedfrog from menu, of course. Naša Gretka si ešte stále myslí, že keby žabiaka pobozkala, zmení sa na princa. Ale ja mám na pečeného princa ešte čas.