Novinka od autora Dominika Dána Krv nie je voda.

Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili. V marci chytili Ondreja - Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať - potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný - ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

Ukážka z knihy: Krv nie je voda

Pondelky bývajú na polícii najhoršie. Hnusný poradový deň! Všetky porady sa musia urobiť práve vtedy, šéfovia sú od extrémne podráždení a na podriadených chrlia síru pekelnú, hoci nie sú čerti. Nie všetci. Podriadení sú chúdáci, snažia sa, ako len môžu, no v pondelok ráno im to nikto neverí.

"V piatok bolo trinásteho, ešteže nás nič nechytilo," konštatoval sucho Burger, keď zatváral kanceláriu a celé stádo zo stoštyridsaťjednotky hnal na ranné rozdelenie do práce. "Celý víkend bol pokoj, máš pravdu, Edo, ale dnes sa to môže zmeniť, len nechváľ deň pred večerom," napomenul ho Hanzel. "Prúsery z piatka trinásteho sa môžu celkom pokojne prejaviť hne´d v pondelok, verte mi."

Oto mal pravdu, správne predvídal. Pohroma na seba nedala dlho čakať.

"Musíme sa rozdeliť," povedal šéf oddelenia vrážd Alexander Mayor, sotva posledný muž zavrel dvere na jeho kancelárii. Povedal to naštvane, lebo nebol naštvaný. 

Detektívi na rannom nástupe jeho duševné rozpoloženie spoznali podľa toho, že si prehadzoval pero z ruky do ruky, akosi často si dlaňou uhládzal vlasy a v krátkych intervaloch si doťahoval beztak perfektne dotiahnutú viazanku. Okrem toho uprene hľadel do zošita, kam si písal dennú robotu. Ani nevzhliadol na prísediacich kolegov. Ani nežartoval. Ani sa neusmieval. Vrčal na nich so skolenou hlavou. Iba civel do zošita a soptil. Takto sa správal, keď bol vytočený. Mohli očakávať najhoršie, Hanzel mal zase pravdu. 

"Rozmýšľal som nad tým celú noc," priznal sa kolegom. 

Všetci mu verili. Veľa policajtv rozmýšľa celú noc. Niektorí iba zriedka, niektorí ani cez deň, ale niektorí aj deň, aj v noci. Alexander Mayor patril k tým posledným. 

Verili mu, že celú noc. Veľa z nich v týchto pohnutých časoch nespalo celú noc, a nielen jednu.

"Kurnik do...!" napučal, no nevysyčal úplne, lebo aj tak vedel, že im je jasné, kam smeruje... "Počúvajte, musíme sa rozdeliť," zopakoval a treskol pero o zošit. Hra na schovávačku ho prestala baviť. Vystrel sa, navalil sa na operadlo a konečne si premeral osadenstvo zúrivým prižmúreným pohľadom. "A budú aj iné zmeny!"

Nikto mu neodporoval, nikto si nedovolil vtipkovať, nikto ani nehlesol. Obávali sa, že hneď na začiatku týždňa pôjde do tuhého. tušili, že sa im jeho rozhodnutie nebude páčiť. Vždy, keď prišiel z porady u riaditeľa v tomto stave, jeho rozhodnutia sa im nepáčili, prečo by to malo byť dnes inak. Tušili správne.

Časy sa pomaly, nenápadne, ale isto menili. Porady u riaditeľa boli pomaly, nenápadne, ale isto nepríjemnejšie a nepríjemnejšie. Aj tlaky na vraždárov boli podobné, vlastne také isté, čoraž nepríjemnejšie a tvrdšie.

Bolo dva roky po nežnej revolúcii, ľudia vonku sa zmenili iba málo, no pomery na kriminálke radikálne. Praáve začiatkom deväťdesiatych rokov sa všetko začalo komplikovať a hrčiť na jednu nepriehľadnú kopu. Dlho signalizované radikálne zmeny vo vedení polícia sa odohrali podľa zvláštneho kľúča - všetci funkcionári poskočili o rebríček vyššie - a bolo po zmenách. Funkcionárske kreslá sa zatriasli a katapultovali nahor aj tých, čo si to nezaslúžili. Bohužial, na ich miesta sa dostali ešte horší, chlapi bez schopnosti riadiť a viesť. Neschopných funkcionárov jednej starny vystriedali diletanstskí funkcionári jedného hnutia - lebo stihli včas prezliecť kabáty. Už sa nehlísili k strane, už velebili hnutie. Aj vraždári toto chaotické prechodné obdobie krátko po revolúcii pocítili na vlastnej koži, no u nich nebol problém iba vo vedení.

Starí chreni ako Burger a Hanzel si pamätali zlaté socialistické časy, keď v Našom Meste mali do roka tri vraždy. Veget, tri sa dali vyriešiť s jedným prstom v.. alebo aj vedľa. Odrazu socialistiská štatistika neplatila, všetky ukazovatele týkajúce sa kriminality sa zvýšili , ulice sa presýtili násilím. No smutná skutočnosť, že počet vagabundov stúpol nárazova stonásobne...