Čitateľ z vlaku o 6.27

Ardlo Buret bol celý život terčom posmechu pre nešťastne zvolené meno. Zákerná prešmyčka totiž umožňuje spraviť z jeho mena hanlivú nadávku. Pre nechcenú pozornosť Ardlo túži už len splynúť s davom a v tridsiatich šiestich rokoch sa mu to konečne darí. Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno cestuje do práce vlakom a cestujúcim číta stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Nerobí to pre ľudí, predčítavaním vyslobodzuje slová z ukoristených stránok kníh, aby tak zavŕšil ich krutý osud. Nie je jediný, kto slovám prejavuje úctu. Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov. Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť. Čitateľ z vlaku o 6.27 je moderná rozprávka, ako knihu nazvali médiá. Je o neviditeľných ľuďoch a priam hýri tragickými aj romantickými, humornými aj tvrdými kritickými tónmi, ale najmä ľudskosťou. Bezvýznamní románoví hrdinovia v sebe nosia príznaky našej doby, svojou existenciou však dokazujú, že ľudskosť je možná aj v podmienkach manipulácie a tvrdého konzumu.

Z francúzskeho originálu Le liseur du 6h27(Au diable vauvert, 2014) preložil Alexander Halvoník.

Recenzia od našej čitateľky Zuzky:

Poznáte to. Sú dni, keď máte chuť vyslovene na ľahké, nenáročné, pohodové čítanie, žiadne krváky, severské krimi, Murakamiho, Kafku, historické desaťdielne romány, či nebodaj prekombinované politické thrillery. A v takýchto chvíľach je kniha Čitateľ z vlaku o 6:27 presne to, čo hľadáte. Ale pozor, v žiadnom prípade to nie je kniha jednoduchá, takým tým popcornovým teenagerovským spôsobom, ako napríklad Twilight sága, Nástroje smrteľníkov, či Divergencia, ale naopak, je nesmierne inteligentná, zábavná a počas čítania budete nútení chtiac-nechtiac premýšľať. Nezľaknite sa však, je to také to krásne príjemné premýšľanie, žiadne dumanie o nesmrteľnosti chrústa a ťažkých filozofických úvahách „byť, či nebyť“.

Takže, o čo vlastne ide? Ústrednou postavou knihy je Ardlo Buret. Obyčajný, 36-ročný Francúz, ktorý sa ničím nevymyká zo šedého priemeru. Je priemerného vzrastu, výzoru, má priemerné zamestnanie, žije sám v garzónke, iba s rybičkou, už piatou v poradí, ktorej však po smrti tej predchádzajúcej, tvrdohlavo dáva stále to isté meno. Na svete má iba dvoch priateľov. Vrátnika zo zberných surovín, kde pracuje, rozprávajúceho vo veršoch a Taliana, beznohého bývalého kolegu, večne hľadajúceho svoje nohy. Ardlo každý deň s nechuťou chodí do práce, kde sa stáva svedkom ohavného zločinu: ničenia, drvenia, a totálneho vyhladzovania nepotrebných a zabudnutých kníh. Preto sa rozhodol, že zachráni aspoň ich zlomok a pri čistení vražedného stroja s menom „Vec“, vždy vytiahne nejaké stránky, ktoré ušli jeho hrozivým čeľustiam. Nazýva ich „živými kožami“ a každé ráno ich cestou do práce, predčítava náhodným spolucestujúcim vo vlaku. Nie celé knihy, iba útržky, ktoré zachránil. Ardlo nemá žiaden cieľ, po svete chodí ako bez duše. Jedného dňa však vo vlaku objaví USB kľúč. A v ňom denník neznámej „hajzelbaby“ Julie. Nie však obyčajnej, starej, s bradavicou na brade, a šatkou na hlave, ale mladej, peknej a navyše aj inteligentnej a náramne vtipnej. Vravíte si: to nie je možné! Nuž, nechajte sa prekvapiť. A v tomto okamihu, po prečítaní jej najvnútornejších myšlienok a zážitkov z toaliet v obchodnom dome, /mnohokrát tak vtipných, až sa pristihnete, že sa nahlas smejete/, skrsne v Ardlovi nádej, že ho predsa len na svete čaká niečo pekné. Už len ju v tom veľkom Paríži nájsť. Aké jednoduché!

Z deja už nebudem prezrádzať viac, pripravila by som vás tak o tie krásne, fantastické chvíle, keď sa začítate do tohto náramne ľudského, optimistického, pohodového a ľahkého „majsterštuku“. Jean-Paul Didierlaurent so svojou knihou Čitateľ z vlaku o 6:27 naozaj trafil klinec po hlavičke. Na 180tich stranách vás rozosmeje, rozľútostí, zapáli vo vás spravodlivý hnev a ešte mnohé a mnohé ďalšie z celej plejády emócií. Nikdy to nerobievam, ale táto kniha ma doslova prinútila vypísať si niektoré citácie, ktoré sa mi vryli do mysle. Hoci sa Ardlo pre mňa osobne stal /zatiaľ/ knihou roka, je to zároveň kniha pre každého. Či už ste životný cynik, večný optimista, pragmatik, muž, žena, pubertiak, úradník, robotník, manažér, dôchodca, nájdete sa v nej. Pretože „smrdí“ človečinou. V tej najhlbšej a najúprimnejšej rovine. Vrelo ju odporúčam nielen čitateľom z MHD, ale aj všetkým ostatným. „Čitateľ“ vraj vo Francúzsku spôsobil malú knižnú revolúciu. A oprávnene. Verte mi, stojí iba pár eur, ale je hodná milióna.

Pozrite si video ako sa číta v bratislavskej električke tu.