Dej, obsah knihy je postavený na kostre - cesty naprieč Áziou. Nie je ju však možné nazvať cestopisom v pravom slova zmysle. Je rozdelený na 25 samostatných príbehov, stretnutí, životoch ľudí, ktorých spájajú iba dve veci – to že sú ľudia a osoba tuláka. Ale to len do konca jeho cesty, knihy. Každý z príbehov je čímsi novým na ceste v poznaní a žití. Toho tak prostého života, obyčajného človeka. Raz je to stretnutie s roľníkom, inokedy s bankárom, alebo dokonca s tým najposlednejším v hierarchii našej spoločnosti – žobrákom z prachu ulice. Každý z nich však má čo počúvajúcemu povedať, odovzdať. Inak by sa nestretli. Nadobúdané poznanie, hľadanie nie je ani tak v zmysle hľadaní cesty k Bohu. Aj keď na začiatku je tulákova myseľ zamestnaná práve týmto cieľom. Ale postupne si začína uvedomovať, že poznanie, hľadanie sa mení na snahu o prosté bytie, napĺňanie životom, ako potvrdením božieho žitia v jeho najobyčajnejšej jednoduchosti, bez potreby menovania, vyznania viery v Neho. Každý z príbehov sa pokúša odhaliť drobné záhyby svedomia, často krát tak ukrývaného, boľavého, ale aj radostného. Každý príbeh je viac či menej o nachádzaní zodpovednosti v každej drobnosti a sekunde bytia. Pre niekoho niektorý príbeh môže byť vnímaný ako malicherný, nič nehovoriaci, nepochopiteľný. Pre iného naopak. Ale to nie je dôležité. Dôležité je niečo iné...