Memorandum národa slovenského z roku 1861 predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník. Jeho koncipovaním, schválením a predložením najvyšším politickým kruhom kulminuje národnoemancipačné úsilie protagonistov slovenkého národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 - 1849. Prakticky to bola tá istá generácia, s mladšími a staršími príslušníkmi.V udalostiach sa odzrkadľuje vedomie kontinuity s revolučným bojom Slovákov za národnú slobodu a s nosným slovenským národnorevolučným dokumentom - so Žiadosťami slovenského národa (1848). Bol to prvý dokument usilujúci sa riešiť slovenskú otázku na štátnej úrovni. V žiadostiach aktéri požadovali pre slovenský národ právo na sebaurčenie v mnohonárodnostnom Uhorsku na etnicky vymedzenom území, t. j. uznanie Slovákov za samobytný národ s určitou autonómiou na území, ktorý obýval.