Autor televíznych scenárov, rozhlasových hier a poviedok pre svoj odmietavý postoj k udalostiam roku 1968 knižne debutoval až v roku 1987 zbierkou poviedok Hudobná obeta, potom nasledovala zbierka poviedok Prvý rok mieru (1990) - obe sú inšpirované prostredím východného Slovenska. Aj v knižka ôsmich poviedok Svet pre Janu sa vracia do kraja svojho detstva - do rodnej východoslovenskej dediny. Pri písaní krátkych próz mal autor na zreteli pamiatku nielen rodákov rovesníkov, ale aj tých, ktorých poznal už iba z rozprávania starého otca. Ide o nostalgické, až tragické spomienky. Záverečnú poviedku Svet pre Janu venuje starému otcovi a dcére Jane. Pred očami mu defiluje jeho i dcérino detstvo, pričom si uvedomuje neúprosné plynutie času.