Keď sa vrátil, Kiara ležala nahá a tvárila sa, že spí. Videla sa mu nadpozemsky krásna. Dlhé, štíhle nohy mala prekrížené a preloženou rukou si cudne zakrývala prsia. Hlavu, hlboko zaborenú do podušky, mala otočenú nabok a ústa odchýlené. Vyzerala ako socha vytesaná z bieleho mramoru. Stál a nemohol z nej spustiť oči, tak ho očarila.
Chvíľu bojoval s túžbou zobudiť ju a poslať ju preč, ale neodolal, opatrne si ľahol k nej a zľahka ju prikryl paplónom. Zahniezdila sa a pritisla k nemu. Mrnčala ako batoľa, ktoré niekto budí proti jeho vôli. Uvedomoval si, že robí veľkú chybu, keď ju tu necháva, ale zdravý úsudok po presnom emocionálnom knokaute zostal paralyzovaný. Vdychoval jej vôňu a dotyk jej pokožky mu opájal všetky zmysly...