Deväťročný Noro bol celkom iný ako ostatné deti. Líšil sa od nich hlavne tým, že sa takmer nikdy nesmial. Najdivnejšie na ňom však bolo to, že nemal rád rozprávky. Jedného zimného večera sa však stal zázrak. Noro sa ocitol medzi rozprávkovými škriatkami, o ktorých si myslel, že v skutočnosti vôbec nejestvujú. Tieto drobné bytosti mu obrátili život celkom naruby. Bol to začiatok neuveriteľných dobrodružstiev.