Dokument pripomína niektoré známe fakty, ale obsahuje aj doteraz nezverejnené podrobnosti o tom, akým spôsobom sa televízne pracovníci podieľali na informáciách o vývoji politických udalostí v rokoch 1968 a 1969. Autor ako jeden z doposiaľ žijúcich televíznych aktívnych účastníkov tej doby využil pre dokument písomné záznamy svojich kolegov technikov, svoje archívne písomné doklady, fotografie a dopisovať dokumentáciu televíznych divákov, aby pripomenul rado zabúdania a nadšenú podporu väčšiny obyčajných ľudí pre vtedajšiu politiku socializmu s ľudskou tvárou. Po násilnej sovietskej okupácii v auguste 1968 dochádza k poznaniu, že nádeje ľudí na slobodu, budú nielen vinou okupantov, ale aj domácich kolaborantov postupne, ale spoľahlivo zmarené. Pripomína preto aj názory niektorých divákov, konzervatívnych komunistov, ktorí redaktorom televízie za ich činnosť, najmä v augustových dňoch sovietskej okupácie av čase do konca roka 1968, hrozili dokonca fyzickým násilím.V záveru, z pohľadu novo nabité slobody po roku 1989, kladie otázky, či by sa náš pojanuárový vývoj v roku 1968 mohol ďalej rozvíjať k demokracii, nebyť násilnej vojenskej okupácie a či sovietski generáli nesledovali aj iné ciele, ako zlikvidovať pre nich nebezpečný politický vývoj v Československu.