Vo svojej prvej práci o dejinách medzinárodnej politiky z roku 1957 sa Kissinger zaoberá diplomatickou históriou Európy od Napoleonovej porážky v Rusku cez sériu medzinárodných kongresov v rokoch 1814-1822 až po protitureckej povstanie v Grécku 1822, ktoré definitívne ukončilo už niekoľko rokov slabnúci britskú participáciu na európskej politike. V centre autorové pozornosti stojí aktéri mnohých desiatok rozhovorov, konferencií a kongresov - rakúsky kancelár Metternich a jeho náprotivok, britský minister zahraničia lord Castlereagh. Predovšetkým na ich osudoch a názoroch sledujeme, ako sa habsburská monarchia po Napoleonovom páde postupne odpútava od svojho vnuceného francúzskeho spojenca a preberá vedúcu úlohu v európskej diplomacii a zároveň ako Británia presadzuje v protinapoleonskej koalícii svoje poňatie politiky rovnováhy v Európe.