Prišla som o všetky zmysly, hovorí v závere románu jedna z hlavných postáv. Ale strach nemám. Román je rozprávaný ústami troch, generačne odlišných žien, ktorých osudy sa prepletajú v civilnej i citovej rovine. Jakuba trpí zriedkavým ochorením, ktoré jej bráni pamätať si ľudskej tváre, Marie je zviazaná s domom, v ktorom ožívajú mŕtvi, a aniel sa ako zázrakom podarilo zastaviť čas. Žiadna zo žien nenachádza pokoj. Sú silno spojené so svojimi predkami, ich spomienkami sa znovu prebúdza minulosť, osudy matiek a pramatek, večné osudy bojovníčok, opatrovateliek a tých, ktoré lovia - alebo sú lovené. Realita a sen sú vzájomne prestúpená. Nič nie je isté, skutočnosť sa neustále mení. Román je možné čítať rôznymi spôsobmi, vstúpiť do vrstvy dejovej, alebo sa nechať inšpirovať jeho snovú linkou. Predovšetkým je však potrebné vnímať ho ako podobenstvo, zviditeľnenie archetypu ženy.