Základným témou tejto knihy je ritualizace smrti a umierania v revolúcii roku 1848. Ide ov českom prostredí nový pohľad na revolučný rok 1848. Kult mŕtvych bol sofistikovaným prostriedkom využitie obetí pre ciele revolučného aj kontrarevolučného tábora. V kontexte tohto inštrumentu nezomreli mŕtvi pre zištné dôvody, ale položili život za vlasť a budúcnosť. Táto téza platí ako pre padlých revolucionárov, tak pre zástupcu kontrarevolúcie. Násilná smrť obetí smerovala k morálnemu zdôvodnenie snáh konkrétneho tábora. Práca si všíma tohto javu v prostredí českej, rakúskej, resp. viedenskej, nemeckej i židovskej spoločnosti roku 1848. Nejde však o obyčajný opis tohto javu. Ten by priblížil kult mŕtvych predovšetkým v jeho národných a miestnych súvislostiach. Hoci sa totiž jednalo o kult ovenčený slávnosťami, spomienkovými akciami aj pronášenými a následne uveřejňovanými rečami, zahalenými do rozdielnych národných farieb a disponujúcich rôznym slovníkom, pod vonkajším nacionálnym nádychom išlo o zhodné akcie a prístupy.