Kniha japonskej konzultantky sa z večera na ráno stala svetovým bestsellerom z jednoduchého dôvodu – akokoľvek sa usilujeme, nedokážeme vo svojich domácnostiach udržať poriadok. 

Krátko aj po tom najdôkladnejšom upratovaní veci opäť začínajú žiť svojím životom a chaoticky zaplavovať naše príbytky. Z generácie na generáciu si predávame rozmanité skúsenosti, ale umenie upratovania medzi nimi nie je, hoci patrí k tým najdôležitejším. Priestor, v ktorom žijeme, totiž ovplyvňuje aj našu duševnú pohodu. 

Marie Kondo premenila svoju celoživotnú obsesiu najprv na zamestnanie upratovacej konzultantky a neskôr aj na úspešnú knihu. Len v Japonsku sa jej predalo vyše 1,2 milióna kusov a dnes okupuje rebríčky v Európe aj Spojených štátoch. Úspech nevychádza len z toho, že ľudia nezvládajú svoj boj s neporiadkom, ale predovšetkým z toho, aká jednoduchá a účinná je jej metóda.

Spočíva v radikálnom vytriedení vecí, ktorými sme sa obklopili, a v ich správnom uložení. Stačí sa držať niekoľkých jednoduchých pravidiel. Veci treba vytriediť v presnom poradí a uložiť iným spôsobom, než sme boli doteraz zvyknutí – s mimoriadnym ohlasom sa napríklad stretla jej metóda skladania oblečenia. Marie Kondo radí ponechať si iba veci, ktoré máme naozaj radi, a nezahlcovať priestor ani vlastnú hlavu zbytočnosťami. Výhodou jej metódy je, že ak svoj dom podľa nej upracete raz, stane sa imúnnym voči neporiadku natrvalo.  

Marie Kondo vedie úspešnú poradenskú spoločnosť, využívajú ju súkromné osoby aj firmy. Čakacia doba na jej služby bola už pred vydaním knihy tri mesiace. Časopis Time ju zaradil medzi 100 najvpyvnejších ľudí na svete. Je vydatá, žije v Tokiu.    

Ukážka z knihy:

Upracte raz a poriadne

„Upratujem vtedy, keď si uvedomím, aký mám v dome neporiadok. Len čo to však spravím, netrvá dlho a zase je tam chliev.“ To je bežná sťažnosť, a štandardná rada, ktorú ponúkajú články v časopisoch, znie: „Nepokúšajte sa upratať celý dom naraz. Upracte iba časť. Zvyknite si poriadiť raz za čas.“ Prvý raz som narazila na tento refrén, keď som mala päť. Vzhľadom na to, že som sa narodila ako stredné z troch detí, vychovávali ma s veľkou dávkou slobody. Matku zamestnávala starostlivosť o novorodenú mladšiu sestru, a môj o dva roky starší brat bol vždy prilepený k telke a videohrám. Doma som bola teda zväčša odkázaná sama na seba a robila som si, čo sa mi chcelo.

     Rada som si čítala lifestylové magazíny pre ženy v domácnosti. Matka si predplácala ESSE, mesačník pre ženy plný článkov o krášlení interiérov a rád do domácností. Len čo nám ho doručili, nečakala som, kým si to všimne mama, vyšklbla som ho z poštovej schránky, roztrhla som obal a pohrúžila sa do obsahu. Cestou domov zo školy som sa rada zastavovala v kníhkupectve a listovala v časopise Orange Page, populárnom magazíne o varení.